Tretí stupeň povodňovej aktivity – ako ho zvládli Slovenské elektrárne?

19/10/2020
Tretí stupeň povodňovej aktivity – ako ho zvládli Slovenské elektrárne?
Intenzívne dažde ovplyvnili prevádzku vodných elektrární a postihli aj hnedouhoľnú Elektráreň Nováky. Ako sa energetici popasovali s veľkou vodou?

Výdatné dažde za posledný týždeň opäť preverili pripravenosť vodných elektrární na tento stav. S veľkou vodou sa však nezvyčajne museli popasovať aj v tepelnej elektrárni v Novákoch. Prítoky v niektorých oblastiach sa blížili k hodnotám storočnej vody. Situácia je najviac kritická na východe Slovenska, na riekach Hornád a Hnilec, kde bol až 3. stupeň povodňovej aktivity. Slovenské elektrárne cez svoje prečerpávacie vodné elektrárne PVE Ružín a PVE Dobšiná počas dažďov, ktoré Slovensko zasiahli od 12. do 15. októbra, prevádzali prietoky do maximálnej hltnosti turbín. Pomohli tak zvládnuť situáciu partnerom zo štátneho Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP).

Koľko vody tieklo?

„Maximálny prítok do nádrže Ružín sme mali v strede týždňa, až 330 kubíkov za sekundu. Taký prietok dosahujeme priemerne raz za päť rokov. Na Hnilci sa prítoky do nádrže Palcmanská Maša blížili k hodnotám storočnej vody, dosiahli 26 kubíkov za sekundu, “ hovorí Rastislav Kotúč, vedúci Hydroenergetického dispečingu Slovenských elektrární (HED). Na Vážskej kaskáde bola situácia menej dramatická, vrcholové nádrže Orava a Liptovská Mara boli dostatočne vyprázdnené na to, aby sme v nich zachytili zvýšené prítoky 190 resp. 240 kubíkov za sekundu. „Napriek tomu sme na nižšie položených elektrárňach Vážskej kaskády zaznamenali prietoky dosahujúce prvý stupeň povodňovej aktivity, napr. na stupni Drahovce – Madunice cez 1 300 m3/s, čo je prietok, aký máme raz za 5 rokov,“ dodáva R. Kotúč.

Veľká voda, to je prevádzka na maximum, neustále čistenie a pohotovosti.

Zamestnanci Slovenských elektrární vyvíjajú veľké úsilie prevádzkovať počas intenzívnych dažďov vodné elektrárne na maximálne prietoky. Žiaľ, nie vždy je to úplne možné. S povodňovým prítokom na Vážskej kaskáde pribúdajú aj naplaveniny z brehov jednotlivých prítokov ústiacich do Váhu. Ako sa hovorí, krajina sa čistí. Nie však len od toho, čo spôsobila príroda. Z katastrov obcí počas veľkej vody miznú aj nelegálne skládky. A všetko toto končí na hrabliciach hatí a vodných elektrární.

Odpad z krajiny zachytia hrablice vodných elektrární

Hrablice sú mechanické zábrany proti vnikaniu väčších nečistôt z vody do priestoru turbíny, ktoré by mohli spôsobiť poškodenie rozvádzacích lopát alebo obežného kolesa turbogenerátora (TG) vo vodnej elektrárni. Sú z kovových plátov pospájaných do celkov tak, aby chránili TG. Hrablice neustále monitorujeme, pretože naplaveniny znižujú prietok a znemožňujú optimálnu prevádzku elektrárne. Na identifikáciu zanášania hrablíc slúži meranie výšky hladín vody pred a za hrablicami. Výsledný rozdiel nameraných hladín (diferencia) je zobrazovaný aj v Riadiacom informačnom systéme elektrárne (RIS) a pre Hydroenergetický dispečing.

Ak je rozdiel hladín veľký, je potrebné vtokový objekt elektrárne vyčistiť pomocou čistiacich strojov. Dispečer v Slovenských elektrárňach musí ale najskôr znížiť výkon čisteného turbogenerátora. Ak by tak neurobil, tlak vody by pritlačil čistiacu lopatu o hrablice, zastavil ju a znemožnil čistenie. V ideálnom prípade dokážu stroje niekedy pracovať aj počas prevádzky turbogenerátorov, teda bez obmedzenia výroby elektrickej energie.

VE Horná Streda 15. októbra 2020: Diferencia hladín pred a za hrablicami po niekoľkodňových výdatných dažďoch.

VE Horná Streda 15. októbra 2020: Diferencia hladín pred a za hrablicami po niekoľkodňových výdatných dažďoch.

Spätná vlna

Naplaveniny sa nesústreďujú len na vtokových objektoch elektrárne. Nečistoty zostávajú aj na hrabliciach hatí, ktoré spravuje štátny Slovenský vodohospodársky podnik. Kolegovia z SVP nemajú na všetkých hatiach čistiace stroje, preto jediný účinný spôsob ako upchatú hať vyčistiť, je odraziť nečistoty vlnou:

  • Keď z plného výkonu odstavíme vodnú elektráreň pod haťou, vznikne spätná vlna.
  • Vlna odrazí masu naplavenín od hrablíc na hati.
  • Prúd vody z otvoreného haťového poľa väčšiu časť naplavenín vtiahne do pôvodného koryta rieky, kde sa postupne roztratia, prípadne pritečú na ďalšiu hať.

Obrovská a hlavne riadená sila vody nám tu veľmi pomáha. V tomto prípade je prvým indikátorom pre dispečera veľký rozdiel v horných hladinách na hati a prvej vodnej elektrárne pod haťou.

Čistíme vo dne, v noci

Keď takto prší, čistíme nonstop so strojmi a aj odrazom naplavenín tlakom vody. Nevyhnutná je však asistencia kolegov priamo na závodoch. Posilňujú sa služby pohotovostných pracovníkov, hlavne počas víkendov a tam, kde má jeden pohotovostný zamestnanec na starosti viac ako jednu elektráreň. „V takomto daždivom období potrebujeme mať pohotovostného pracovníka v každej elektrárni, aby mohlo byť v prípade potreby, ak si to situácia vyžaduje, vykonávané čistenie vtokov súbežne,“ vysvetľuje Ladislav Zaukolec, špecialista prevádzky vodných elektrární.

Na to, aby boli Slovenské elektrárne schopné v období prívalových dažďov spracovať všetku vodu z priľahlých povodí, treba mať všetky disponibilné turbíny v prevádzke bez obmedzujúcich účinkov upchávania vtokových objektov naplaveninami a optimálnym dispečerským riadením hladinových a prietočných režimov maximálne využiť hydroenergetický potenciál.

„Všetci naši zamestnanci z prevádzky, ktorí neboli v tomto období na ukončovaní generálnej opravy v Trenčíne alebo prebiehajúcich bežných opravách na iných elektrárňach, sa starali o to, aby s čistiacimi strojmi odstraňovali naplaveniny a umožnili prevádzkovať elektrárne na maximum. Nielen z pohľadu výroby, ale aj z pohľadu hroziacej povodňovej situácie. V daždi, silnom vetre, v noci, nad ránom. Kolegovia, ktorí držali tento týždeň pohotovosť, mali plné ruky práce. A odvádzali ju perfektne. Ďakujem.“

Milan Ilčík
riaditeľ vodných elektrární
Slovenské elektrárne, a.s.

Čistenie vtokov pri zvýšených prítokoch nie je jedinou čistiacou činnosťou na udržanie prevádzky elektrárne. Rovnako nevyhnutné je aj neustále čistenie filtrov a snímačov prietokov chladiacej vody, ktoré dokáže kalná voda a drobné častice nečistôt veľmi ľahko odstaviť z prevádzky. Ich nefunkčnosť aj v tomto prípade znamená odstavenie turbíny a pustenie vody na jalovo. Voda, ktorá by z dôvodu takejto poruchy nebola využitá na výrobu elektriny je nenávratne stratená.

V Novákoch zatopilo koľajnice

Intenzívne zrážky narobili problémy aj v hnedouhoľných Elektrárňach Nováky. Koľajnice medzi elektrárňou a baňami zmizli v zabahnenej rieke, ktorú vytvorili prívalové dažde. Zamestnanci tepelnej elektrárne situáciu preverovali aj za tmy, do gumákov im naberalo vodu. Situáciu zodpovedne vyhodnotili a padol verdikt: tadiaľto lokomotíva neprejde.

„K dispozícii sme v tom čase mali iba obmedzené množstvo uhlia,“ vysvetľuje Pavol Belan, manažér prevádzky. „Čakali sme do rána, aby sme opätovne skontrolovali podmienky na koľajisku. Voda opadla vďaka účinnému odvodňovaciemu systému. Keďže sme neidentifikovali žiadne závažné škody na koľajniciach, podarilo sa – aj keď s obmedzeniami – obnoviť kyvadlovú dopravu medzi elektrárňou a baňami.“

V elektrárni je však aj skládka uhlia a intenzívne dažde spôsobili, že ani s ťažkou technikou nebolo možné na skládke manipulovať a na uhlí sa stroj doslova šmýkal. Preto okamžite prijali opatrenia. Počas dňa odstránili mokré uhlie, aby v prípade opätovného zatopenia koľajiska mohli zásobovať elektráreň priamo zo skládky. Vďaka tomu dokážu ťažké mechanizmy aj za nepriaznivého počasia a nefunkčnosti koľajiska tlačiť uhlie cez technológiu do kotlových zásobníkov.